Choď na obsah Choď na menu
 


Vážení návštevníci tejto stránky!
Otváram novú stránku v ktorej sa budem venovať demokratickej ideológii a jej rešpektovaniu novou vládou - 2010.

Názov stránky je:

 www.hlas-demokracie.estranky.sk

Na tejto stránke sa môžete prihlásiť za člena do

"KLUBU DEMOKTATOV"


 Posledné sekundy vlády premierky Radičovej

http://tv.sme.sk/v/22260/pozrite-si-posledne-sekundy-vlady.html

 Ministri za SaS nemajú dôvod utekať z vlády

Minister kultúry Daniel Krajcer upozornil, že ministri za SaS nemajú dôvod utekať z vlády, lebo si podľa neho dobre zastávali svoje posty

BRATISLAVA. Sloboda a Solidarita bude v parlamente podporovať návrhy zákonov, ktoré sú dôležité pre občanov, tak ako to už dnes urobili v prípade návrhu štátneho rozpočtu.

„Takto budeme postupovať až do posledného dňa fungovania parlamentu,“ vyhlásil po dnešnom rokovaní vlády minister kultúry Daniel Krajcer (SaS). Podľa jeho slov sa očakáva ešte jedno stretnutie, kde si bývalí koaliční partneri môžu vydiskutovať otázky prípadnej spolupráce.

„Náš postoj sa bude odvíjať od rozumnosti a prospešnosti jednotlivých návrhov pre občanov,“ dodal.

Krajcer po dnešnom rokovaní vlády upozornil, že ministri za SaS nemajú dôvod utekať z vlády, lebo si podľa neho dobre zastávali svoje posty. „Preto nemáme dôvod z vlády odchádzať, ale pochopiteľne nastal istý vývoj, ale treba počkať na návrat pána prezidenta,“ zopakoval.

Dnešný návrh premiérky, ktorý dala pred rokovaním vlády ministrom SaS, Krajcer nekonkretizoval. „Diskutovali sme práve o týchto ústavných možnostiach, ktoré súvisia s návratom pána prezidenta.“

Odmietol, že by ich Iveta Radičová požiadala o odchod z funkcií a opustenie rokovania kabinetu. Krajcer pripomenul, že vláda nemá dôveru a preto končí a odchádza, takže považuje za absurdné, aby ministri za SaS odišli ešte skôr.

VIDEO

Sulík: Nikam odstupovať nebudem

 



Vážení náfštevníci tejto stránky prosím podporte toto referendum získaním čo najviac podpisov. Zapojte sa do vládnutia a rozhodovania za priamú demokráciu na Slovensku a v celej EU.
Ďakujem.

Kliknite na Petícia....

 Petícia za spravodlivé referendum


 

 Slovensko na tom nie je najlepšie, všetko závisí od budúceho roka

Čím sú riziká krízy vyššie, tým viac treba konsolidovať verejné financie, myslí si minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ).
 

 

Najnovšie diely: www.TV.sme.sk

 
 RSS     

 

Aký bude mať plat manažer verejnoprávných médií, ktorého si zvolia politici, aby mohli manipulovať ľud???

Zákonník práce by mal nútiť právnické osoby, aby vyplácali minimálne mzdy ak zamestnávateľ nevytvára prebytok, zisk z podnikania. Verejných ústavných činiteľov zamestnáva štát, takže keď máme verejné dlhy, tak platy vlády, všetkých úradníkov vlády – ministerstiev či verejnej a štátnej správy, sudcov, prokurátorov, primátorov, starostov, ústavných sudcov, manažérov verejných mestských spoločnosti či statných verejných spoločnosti, hercov národného divadla by mali byť na úrovni minimálnej mzdy. Zmeniť ich na trhové mzdy 50000 či 1000 eur by mali právo až keď štát bude tvoriť s štátnom rozpočte prebytok a nie deficit a taktiež až nebudeme mať verejný dlh a budeme mať prosperujúcu ekonomiku.

Súkromný podnikateľ by zamestnancom nemohol vyplácať mzdy, ak by si nevytváral zisk. Prečo štát, ktorý je zadlžený a vytvára každoročne deficit ma právo silou ústavných činiteľov, ich súkromným rozhodnutím pri tomto spôsobe gazdovania vyplácať trhové mzdy vyššie uvedeným osobám zamestnaných v štátnej a verejnej správe.
Skúste na to odpovedať anketári.
Môj názor je, že preto, že žijeme v nevedomostiach ovplyvňovaný oficiálnymi médiami, politológmi, politickými stranami.

Humor z kocúrkova, Švejkovský humor alebo pravda o nás, bez našej vôle?

Nerozprávajme o nepodstatnom v dnešnom právnom chaose, kauzách, zákonníku práce, voľbe generálneho prokurátora či kto kradol a kto nie. To nezachráni občanov a našu vlasť.
Nie zmena zákonníka prace donesie na Slovensko prosperujúcu ekonomiku a pokoj , ale zmena Ústavy SR. Rok by sme obyčajný ľudia aj intelektuáli vo verejnoprávnych médiách diskutovali a viedli medzi sebou dialóg, priamo vo vysielaní, telefonický, mailom a navrhovali čo vypustiť z Ústavy a čím doplniť Ústavu. Po roku právnici by napísali nový text Ústavy, občania by mali pol roka na oboznámenie sa s novelou Ústavy a potom by sa konalo povinné referendum v ktorom by občania odmietli alebo schválili novú platnú Ústavu SR. Nestačí kritizovať, ale na všetkých frontoch žiadať zmenu Ústavy SR a donútiť konať politikou vôľu ľudu.

Ak to nedokážeme , tak iné vlády a zástupcov ľudu v parlamente nikdy nebudeme mať.

Len zmena Ústavy SR odsúhlasená ľudom krajiny v povinnom referende môže zachrániť našu krajinu a národ od ďalšieho úpadku životnej úrovne 2/3 občanov našej vlasti a taktiež ľudu v celej strednej a východnej Európe. Nové móresy novej garnitúry, novej totality po roku 1989 priniesli súper životné podmienky pre 1/3 obyvateľstva pri prudkom úpadku ekonomiky. Vznikla nová totalita, ktorá si napísala na svoju ochranu Ústavu podobne ako komunisti a si ju aj schválila bez súhlasu ľudu, totalita ktorá cvičí s 2/3 zotročených občanov v celej strednej a východnej Európe. Tato nová totalita je omnoho viac krát horšia a krutejšia, než bola ta pred rokom 1989!!! Ta do roku 1989 bola totiž ľudská, veľmi ľudská na rozdiel od tej, ktorá nastúpila po roku 1989 a dodnes sa snaží nám vyplachovať rozum, aby si uchránila svoje statky a majetky ku ktorým prišla po roku 1989. Nuž, zmeniť Ústavu je pre nás nemožné, pretože Ústava SR prijatá v roku 1992 Mečiarovcami, Slotovcami, Migašovcami – SDL v ktorej bol aj Fico hovorí, že Ústavu môžu meniť len volený zástupcovia ľudu 2/3 väčšinou v parlamente a nehovorí, že občania – voliči najvyššia moc v štáte a spoločensko-politickom systéme môžu podať návrh na novú ústavnú alebo právnu normu, alebo návrh na zmenu, alebo odmietnutie existujúcej ústavnej alebo právnej normy. A tak podobne ako komunisti, ked si do ustavy napísali, že vedúcou stranou v spoločnosti môže byť len komunistická strana, tak aj v roku 1992 pluralitné strany si na večné časy uzurpovali moc pre seba, že Ústava sa môže meniť len vtedy, ked bude ochota strán 2/3 väčšiny volených zástupcov ľudu v parlamente. Nuž, keď ponižovaný ľudia pluralitnými stranami, keď chýme zmeniť Ústavu SR, tak si musíme založiť stranu, dostať sa do parlamentu, mať 2/3 väčšinu čo je nemožné. Nežná revolúcia z roku 1989 je nemožná, pretože túto pripravilo KSČ a ŠTB zo súhlasom KGB a CIA. Od roku 1989, od sametového podvodu dodnes sa nám politici za chrbtom smejú a majú nás voličov a občanov na háku.

Je to môj názor a presvedčenie.

Čo to máme za ústavných činiteľov v našej krajine, keď za 20 rokov ich pôsobenia v ústavných funkciách sme ako národ stratili právnu, ekonomickú suverenitu, poľnohospodársku sebestačnosť, náš národ bol predaný súkromným tuzemským aj nadnárodným spoločnostiam, čím sme sa stali primitívnou kolóniou rokov 19 storočia. Keďže sme zadlžený, tak likvidujeme si sociálne systémy a počúvame múdrych ***kov, ktorí nám vymývajú mozgy o prosperujúcej ekonomike, keď už oni si nacápali nenažraté pupky v tomto neľudskom chaose voľného trhu, neoliberalizmu v integračnom procese.
Kauzy politikov by malo šetriť ministerstvo vnútra a predložiť ich na posúdenie generálnemu prokurátorovi!!!
Keďže nie sme právny štát, tak právo občanov a voličov na spravodlivú spoločnosť neexistuje...
Generálneho prokurátora, manažéra verejnoprávnych médií, ministra vnútra by si mali voliť priamo voliči občania!!!! Keďže nežijeme v demokracii, ale v diktatúre a totalite sťažiacich frakcii jednej strany, tak nám zakázali prvky nástroje priamej demokracie. My občania – voliči sme len nuly pre vyššie uvedenú totalitu.
Kto volil ústavných sudcov, že majú právo rozhodovať o súkromných peniazoch nás občanov v zdravotných poisťovňách.

Ľudia musia platiť za lieky pri nízkych príjmoch a poisťovne si budú tvoriť zisk a rozdať ho medzi elitu zdravotnej poisťovne??? Katastrofa a ústavná hrôza ľudkovia, vypotená ústavnými sudcami, ktorých v žiadnych voľbách nevolili občania, voliči SR!!!
Všetkých ústavných sudcov taktiež nectí, že berú nehorázne vysoké mzdy z našich daní pri katastrofálnom verejnom dlhu, podobne ako ombudsmana či prezidenta alebo ľudí z ich služobníctva. My obyčajný občania tak musíme robiť lacnú pracovnú silu a platiť dane na nenažratých ústavných činiteľov štátu.

Z osobností, ktoré sa pohybujú v zahraničnej politike vo svete, majú Česi najväčšiu dôveru v prezidenta USA Baracka Obamu. Svoju dôveru deklarovalo americkému štátnikovi 68 percent Čechov. Českému prezidentovi s 65 percentami sa ušla až druhá priečka. Tretie miesto v rebríčku dôveryhodnosti svetových štátnikov v Česku priradili nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, ktorá má dôveru 46 percent respondentov.

Iba oficiálne média môžu vypúšťať do éteru takéto manipulačné dristi. Dnes, keď je už bežné mať v domácnosti počítač a internet, tak týmto dristom, ktoré vypúšťajú do éteru oficiálne média už verí veľmi malo ľudí, akurát naivný blbečkovia z radov obyčajných ľudí.

Ja aj spustu iných občanov u nás či vo svete veríme v politické trilléri Obama Deception či Endgame. Globálna mafia Bilderberg Group ku ktorej patrí Obama či aj Merkel, je len chorí manipulačný výplod podnikateľa TA3 o dôveryhodnosti ľudí k mafiánom Merkel či Barak Obama.
Oficiálne manipulačné súkromné či verejnoprávne média už vypotili veľ mi veľké množstvo účelových manipulačných lži a dristov.

Len samotná kritika politikov, cirkvi, oficiálnych médií nestačí?
To na zmenu nestačí !!!

Nechcem sa opakovať čo je vláda ľudu a čo sú prvky priamej demokracie. Vyhľadať to môžete v mojich príspevkoch, ale aj nemusíte. Je to vaše právo na informácie alebo odmietnutie informácii.

Je to môj názor a presvedčenie.
Autor:

Jozef Varga
wargas@extel.sk – mobil 0949/351 627


  Kliknite na "Posudok...."  
Posudok Benátskej komisie Rady Európy k zákonu o štátnom jazyku

 

 List pani premiérke

Vážená pani premiérka,

dovoľujem si Vám a budúcej koaličnej vláde zastúpenej ich lídrami vyjadriť svoje pripomienky k prvým opatreniam, ktoré podľa médií hodláte urobiť ako prvé kroky po ustanovení vlády.

1.   Obranný val eurozóny a pôžička Grécku: Váš názor schvaľujem. Niečo podobného ako sa stalo v Grécku by sa v EÚ nemalo resp. nemohlo stať, keby EÚ prísne kontrolovala hospodárenie jednotlivých štátov v eurozóne ako aj členských štátov EÚ. Žiaľ stalo sa a výhľadovo do budúcna je potrebné urobiť opatrenia.

Kým nová vláda nebude ustanovená a stará neodstúpi s odpočtom hospodárskej situácie, t. j. ľudovo povedané v akom stave je štátna pokladnica, dovtedy nastávajúca vláda by sa mala držať názoru p. Bugára a nemala by sa médiám k prebiehajúcim jednaniam všeobecne vyjadrovať kým k dohode nedošlo.

Pred prvým zasadnutím parlamentu, ako ste už to aj konštatovala mala by ste jednať s EÚ o možnostiach zníženia výšky príspevku zodpovedajúceho momentálnej – zdedenej hospodárskej situácii Slovenska.

a.)      Obranný val eurozóny s môjho hľadiska by sa mal dohodnúť v hodnote 4,5 mld. € určenej EÚ, prípadne nižšej primerane našej hospodárskej situácie.

b.)      Pôžička Grécku – ktoré nezodpovedne šafárilo a žilo si na veľkej nohe, kým občania Slovenska žili skromne, nie je solidaritou, ale z našej strany hazardom, tobôž ak si na pôžičku aj my musíme požičať. To prekračuje medze zdravého rozumu.

Doteraz som nepočul o tom, že by Grécko urobilo nejaké opatrenia na nápravu a nastúpilo cestu normalizácie svojho hospodárstva. Sľuby navrátenia pôžičky aj s úrokmi by som charakterizoval „sľuby sa sľubujú blázni sa radujú“.

Rozhodnutie o pôžičke by som v zmysle informácií podaných zo strany EÚ o podmienkach navrátenia pôžičky ponechal na schválenie parlamentu.

2.   Obnovenie ministerstva životného prostredia: Na tak malú krajinu ako je Slovensko máme veľa ministerstiev. Jeho obnovenie považujem za nesprávne a to z nasledujúcich dôvodov:

a)  Stabilizujúcimi prvkami enviromentálnej politiky je poľnohospodárstvo, rastlinná a živočíšna výroba, odhadujem na 70%.  Starostlivosť o pôdny a lesný fond, neznečisťo-vanie pôdy, ovzdušia a prírodných zdrojov poľnohospodárskou prevádzkou a priemy-selným odpadom, neprimeraným zasahovaním do prírody, užívaním priemyselných hnojív, pesticídov a herbicídov a iných chemických látok, ktoré škodlivo pôsobia na ľudské zdravie prostredníctvom potravinového reťazca. Ochrana proti erózie pôdy a lesov, atď.

b.)  Čo sa týka znečisťovania prostredia priemyselným rezortom je možné definovať zákonmi a obnovou zastaralých technológií výroby. Rizikové faktory sú: emisie, hluk, vibrácie, radiácie, elektromagnetické pole. Obmedzenia týchto rizikových faktorov patria do kompetencie priemyselných, chemických a iných podnikov, t.j. do právomoci MH, MDPT a MZ s rešpektovaním zákonov týkajúcich sa životného prostredia.

c.)  Ďalším stabilizujúcim prvkom by mala byť vyššia úroveň enviromentálneho vedomia obyvateľstva. Tu môže zohrať dôležitú úlohu výchova mládeže, t. j. ministerstvo školstva a kultúry.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o životné prostredie prislúcha MP, lebo od nej závisí zdravie ľudí. Pridruženie ŽP k MP nemá negatívny vplyv na prideľovanie eurofondov, ale práve naopak, tu môžu, resp. by mali vznikať projekty, ktoré EÚ by rešpektovala.

3.   Zlúčenie ministerstva kultúry s MŠ: Ministerstvo kultúry je samoúčelný orgán, ktorý svojim charakterom plní úlohy, ktoré viac menej prislúchajú VUC - ám, t . j samosprá-vnym krajom. Rozumným rozdelením úloh by sa jeho činnosť zúžila na minimum, t.j. na štátne inštitúcie ako sú divadlá a veľké umelecké súbory dotované štátom. V súčasnosti je trend zakladania súkromných kultúrnych a umeleckých inštitútov. Umeleckú výchovu z časti vykonávajú súkromné umelecké školy a štátne umelecké školy, ktoré aj tak patria pod MŠ. Samozrejme je potrebné urobiť odbornú analýzu o efektívnosti MK.

4.   Privatizácia: Štát bez strategických podnikov v určitých priemyselných odvetviach ako štát nemôže existovať. Občania štátu bez výrobných prostriedkov sa stanú len výrobnou silou a to nie je demokracia. Štát – demokratický je povolaný na to, aby svojim občanom zabezpečil socialno - ekonomické podmienky života. Týmto vyjadrením nevylučujem účasť investorov v štátnych strategických odvetviach a podnikoch, ale ich účastnícky podiel by sa mal pohybovať pod 50 % - nov hranicou.

Nemali by sme sa spoliehať len na zahraničných investorov a hlavne tých s daňovými prázdninami. Musíme budovať vlastný priemysel (ktorý Mečiar zdevastoval) a zveľaďovať poľnohospodárstvo (ktoré zdevastoval Čarnogurský). Sme pracovitý národ v čítane menšín. EÚ nemôže obmedzovať naše možnosti hospodárskeho rozvoja a diktovať nám direktívne čo môžeme a čo nie. Už sa toho rozpredalo až - až, treba stým skoncovať. Napr. predali sme podnik, pred predajom sa vykrikovalo aký je stratový, ale mesiac po predaji majiteľ vykazoval jeho ekonomickú efektívnosť. Takéto zdôvodňovanie môže uveriť ten čo seno žerie. Aj my máme schopných riadiacich manažerov. Dvadsať rokov hovoríme, že sa bude uplatňovať odbornosť, ale stále sa obsadzujú posty politicky.

a.)    Osobne nesúhlasím s privatizáciou železničnej spoločnosti CARGO a letiska v Bratislave. Navrhujem odkúpenie chemického podniku v Novákoch a oživenie výroby.

b.)    Nepovažujem za správne privatizáciu nemocníc, tie by mali zostať štátne aspoň vo väčších mestách. Prosím, pripúšťam aj súkromné nemocnice, sanatória, rehabilitačné strediská, súkromné zdravotnícke laboratória a iné zdravotnícke zariadenia ak na to náš, alebo zahraničný investor má dostatočné finančné podmienky. Nemalo by sa stáť to čo napr. v Šali.  

Pani premiérka prosím dajte STOP rozpredaju a zbytočnej privatizácii. Neakcep-tujem výhovorky, že z peňazí získaných z rozpredaja vykryjeme deficit. Ten sa dá aj iným spôsobom, napr. s podporou a rozvojom malého a stredného podnikania a živnos-tenskej sféry, obnovením remesiel. Pozornosť venovať výchove remeselníkov.

Obecné a mestské samosprávy by mali zvýšenú pozornosť venovať zníženiu nezamestnanosti vo svojej samospráve. Roboty je dosť až veľa a aj peniaze by sa našli, keby úradníci samospráv si ich nepchali do vlastných vreciek. Radšej by sa mali starať o hospodársky rozvoj a zveľaďovanie svojej obce. Treba zrušiť monopolný systém. Napr. v západných krajinách vo väčších obciach sú súkromné sporiteľne, rôzne výrobné prevádzky, malé reštauračné podniky, penzióny, cukrárne atď. Naši občania, nie žeby boli menej podnikavý, ale nemajú na to vytvorené podmienky a ani podporu zo strany štátu. Nezamestnanosť by klesla min. o 50 %. Radšej treba podporovať podnikanie, ako živiť nezamestnaných. Podobnú myšlienku má v programe strana MOST – HÍD.

5.   Začnime od seba: Čo si myslíte o počte a platoch poslancov, o potrebe  plate-ných asistentov a formálne prenajímaných poslaneckých kanceláriách.

a.)  Platy poslancov sú privysoké v porovnaní napr. s Vaším platom prof. na VŠ, resp. ako výskumnej pracovníčky na AV, ktorý predpokladám okolo 1200€. Nebudem porovnávať pracovný výkon. Poslanec dostane 3 násobok priemernej mzdy, ktorá je cca. 760,- € x 3 =2280,- €. Terajší plat poslanca je 3600,- €, podľa akého zákona, rozdiel činí 1320,-€. Ak sa nemýlim pôvodný návrh bol 2,5 násobok, za primeraný by som považoval  2 – max.2,5 násobok a žiadne a žiadne paušály a prídavky na asistentov a poslanecké kancelárie. Nech sa v plnom rozsahu venujú svojej poslaneckej povinnosti a nie svojej podnikateľskej činnosti, resp. vedľajšiemu pracovnému pomeru a iným funkciám v samosprávach. Poslaneckú činnosť nech vykonávajú v straníckych kanceláriách. V prípade 2,5 násobku by sa ušetrilo cca. 3 mil. €.  Stačilo by 90 poslancov a ušetrili by sme ďalších 1,224 mil. €. Takýto návrh by poslanci v NR určite neschválili, ale začnime od seba a nie od uťahovania opaskov občanov.

b.)  Znížením platov poslancov by sa znížil aj plat ústavných pracovníkov, t.j. na ministerstvách. Ďalej treba znížiť platy zamestnancom na nižších úrovniach v štátnych úradoch a samosprávach, hlavne dosadeným politicky. Ich platy s porovnaním priemernej mzdy sú privysoké.  

 c.)  Štátnym úradníkom a úradníkom vo verejných správach znížiť ich odmeny zákonom určených z 25 % - neho ročného príjmu na 10 %.

d.)  Znížiť neefektívny počet zamestnancov tak v štátnej ako aj verejnej sfére na efektívny počet na základe analýzy.  

    Prosím dajte si to vyčísliť a podľa môjho odhadu by sme ušetrili niekoľko 100 viek mil. €.
 Gandhi, keď sa ho pýtali prečo má tak malý plat povedal, citujem: „Je primeraný k životnej úrovni môjho ľudu“. Potešilo by ma keby si ho k srdcu zobrali naši vládny činitelia.

Vážená vládna koalícia myslite na občanov a na generácie budúce!

6.   Neopodstatnené hádky v koalícii: Nehádajte sa o treťoradých programových návrhoch koaličných partnerov. Napr. o vatikánskej zmluve, o zákaze interupcií, registrovanom partnerstve homosexuálov a marihuane. Uvediem paradox: Stretol som na ulici deve mníšky a spýtal som sa ich či sú za interupciu, odpoveď bola ANO a ja im nato, citát z biblie: „Keď Boh stvoril človeka dal mu slobodnú vôľu“ oni nato, máte pravdu a ja nato, potom prečo to nerešpektujete, pobrali sa a odišli bez slova. Túto Božiu vôľu by mal rešpektovať aj pán Figeľ a nebrať ľuďom to čo im dal Boh. Riešte podstatné veci napr. sociálne – ekonomické. Úpravu nízkych dôchodkov a diskrimináciu, ktorú spôsobil p. Kaník.

7.   Zníženie jednotnej dani a odvodov: Jednotná daň by sa mala poopraviť. Znížiť spotrebnú daň na potravinárske výrobky na 15 % a lieky na 10 %. Upraviť vysoké odvody, proti iným krajinám sú privysoké.

8.   Na 1. parlamentnom zasadnutí: Zrušiť nezmyselné zákony, ktoré sú v rozpore s Ústavou SR a medzinárodným Dohovorom. Napr. Jazykový zákon, Zákon o dvojitom občianstve, atď.

a.)     Zákon o dvojakom občianstve: V prílohe uvádzam, ktoré ústavné články a dohovoru boli porušené.

b.)     Zákon o štátnom jazyku: Štátny jazyk je deklarovaný v Ústave SR čl. 6, to znamená, že zákon o štátnom jazyku je nepotrebný lebo znevažuje a neguje ústavu. Používanie jazyka národnostných menšín a etnických skupín jednoznačne stanovuje čl. 34 ods. (2) písm. a) a b). Určovanie spôsobu, resp. metodiky vzdelávania v ich jazyku je obmedzovanie základného práva a slobody čl. 12 ods. (2) a (3) Ústavy SR a čl. 14 Dohovoru, resp. čl. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru.

Vážená pani premiérka prajem Vám k zvládnutiu Vašej náročnej práci hodne zdravia a dobré nervy.

                       S úctou.

                                                  Doc. Ing. Bartolomej Belík, CSc.


 REFERENDUM

Vážení spoluobčania ! Je tu deň keď občan môže rozhodovať a uplatňovať svoje právo priamo vlastným rozhodnutí, ale jeho právo a priamá účasť na riadení štátu sa môže zrealizovať ak sa zúčastní na REFERNDE, ktoré sa vypísalo z vôli viac ako 350.000 občanov.


   Čítajte viac: http://komentare.sme.sk/c/5511824/je-podpora-rodin-s-detmi-prilis-stedra.html#ixzz0xMZx4zt5  
 

 

Veselo i vážne o platoch papalášov
12.02.2011, 11:04:02 Jozef Varga.

Stĺpček Ivana Štulajtera: V hluku

Úspory v mzdách vo verejnej správe, ktoré chce dosiahnuť minister financií Ivan Mikloš, by mali viesť aj k prepúšťaniu nadbytočných úradníkov. Rysuje sa však im nová práca. Daňoví kontrolóri. Pomaly už treba premýšľať o preškolení.

Od včera sú už v pripomienkovom konaní veci, ktoré zvýšia dane, ale najmä odvody samostatne zárobkovo činným osobám, živnostníkom. Ľuďom, čo pracujú na dohodu, znížia o niečo čistý príjem, ale najmä zvýšia náklady zamestnávateľom. Za „dohodárov“ budú musieť zaplatiť štátu okrem dane aj odvody.

Je zarážajúce, že väčšina samostatne zárobkovo činných osôb platí len minimálne odvody. Koľkí z nich nepriznávajú všetky svoje príjmy? Koľkí z nich nadúvajú svoje náklady o fiktívne položky? A koľkým na to daňová kontrola už prišla?

Dá sa predpokladať, že sklon k fixľovaniu sa ešte zvýši, keď si štát bude pýtať od ľudí a zamestnávateľov ešte viac. A zvýši sa aj potreba intenzívnej daňovej kontroly. Otázkou je, či je práve toto cieľ – naháňať remeselníkov, účtovníčky na voľnej nohe a ďalších SZČO.

Nadchádzajúca koaličná rada bude preto zrejme dosť hlučná. Pre obsah i formu predložených zmien.

Tak to má byť.

Čítajte viac: http://komentare.sme.sk/c/5513381/stlpcek-ivana-stulajtera-v-hluku.html#ixzz0xMRT132m


Kto je tu podvodník?

Programové vyhlásenie vlády je obrovský podvod na občanoch, pretože jeho obsah sa líši od volebných programov strán. Asi takto vyzerá argument, ktorý vytrvalo opakuje predseda Smeru Fico.

Ten Fico, ktorý pri predstavovaní vlastného programu pred štyrmi rokmi povedal okrem iného aj toto: „Máme veľkú príležitosť vrátiť tak parlamentu, ako aj vláde dôveryhodné postavenie, ktoré bolo za posledné roky tak výrazne oslabené. Nie prázdnymi výzvami a slovami o novej politickej kultúre, ale konkrétnymi krokmi a správaním sa."

Realita? Falšovanie podpisov či nadávanie policajtke v parlamente a neustále výmeny ministrov pre škandály. „Vláda sa mieni počas celého nastávajúceho volebného obdobia dôsledne riadiť podstatou parlamentnej demokracie."

V skutočnosti sa z koaličných poslancov stali bábky, ktoré odsúhlasovali, čo im Fico z Úradu vlády nakázal. „Nová vláda Slovenskej republiky sa chce vybrať úplne inou cestou ako zadlžovaním." Na tento vtip nadväzuje aj ďalší: „Chceme významne racionalizovať výdavky vo verejnej správe a prísne dodržiavať pravidlá ich efektívnej spotreby."

Ale potešia aj iné sľuby, na ktorých Fico staval svoju kredibilitu: „Vláda zaradila do svojho programového vyhlásenia záväzok čiastočne odškodniť klientov nebankových subjektov. Pýtam sa s plnou vážnosťou, aká by bola naša dôveryhodnosť, keby sme tieto záväzky nepreniesli do programu vlády?"

Podobne ako klienti nebankoviek musia byť zmätení aj príslušníci menšín, ktorým Fico garantoval „status quo, pokiaľ ide o dosiahnutú úroveň práv", či znalci justície, ktorým oznamoval, že „vláda považuje súdnu moc a zabezpečenie jej kvalifikovaného výkonu za jednu zo svojich hlavných priorít". Čo to predseda Smeru hovoril o podvodníkoch?

nedeľa 8. 8. 2010 22:00 | Lukáš Fila

Čítajte viac: http://komentare.sme.sk/c/5498319/kto-je-tu-podvodnik.html#ixzz0w8MDT7To

 Mikloš ordinuje úradníkom diétu

V štátnej správe je podľa odborníka až 30-percentná prezamestnanosť. O desaťpercentnom šetrení hovorí ako o kozmetických úpravách.

BRATISLAVA. Úradníci potkýnajúci sa jeden o druhého, ktorí nemajú do čoho „pichnúť“. Raňajšia káva, čítanie novín, surfovanie na internete a spoločenské návštevy v susedných kanceláriách. Aj taká je realita v slovenských štátnych inštitúciách, tvrdí Ľubomír Plai, bývalý predseda Úradu pre štátnu službu. „Existuje to napríklad aj v niektorých inštitúciách podriadených ministerstvu financií,“ hovorí Plai.

Miklošova reakcia je zásadný východiskový bod, píše Ivan Štulajter.

 Druhým extrémom sú podľa Plaia zase zamestnanci štátnych inštitúcií, ktorí sa nemajú ani kedy nadýchnuť. „Nie však preto, že by ich bolo málo, skôr pre zlú organizáciu práce.“

Prepustiť alebo znížiť platy

Zo slovenských štátnych zamestnancov zatiaľ nemal nikto odvahu verejne hovoriť o prezamestnanosti, vo Francúzsku o tom štátna úradníčka pod pseudonymom Zoe Shepardová napísala aj knihu a vyvolala ňou pohoršenie. Napísala, že v Paríži sa robí päť hodín za týždeň a zvyšok dňa trávia úradníci na Facebooku.

Pritom podľa Plaia máme aj my v štátnych inštitúciách až 30-percentnú prezamestnanosť.

Minister financií  Ivan Mikloš nedávno oznámil ministerstvám, že im o desať percent skráti mzdové prostriedky, týkať sa to nemá jedine učiteľov. „Jasne som povedal. Znižujeme objem mzdových prostriedkov a inštitúcie sa s tým môžu vyrovnať dvojako, buď znížením počtu zamestnancov, alebo znížením platov, alebo kombináciou týchto možností,“ povedal. Minister chce na desaťpercentnom šetrení získať asi 300 miliónov eur. Predpokladá, že ministerstvá sa nakoniec rozhodnú skombinovať možnosti prepúšťania a šetrenia na platoch.

„Aj keď miera prezamestnanosti je taká veľká, že zrejme by mohlo byť reálne, aby väčšia váha bola na znížení prezamestnanosti,“ povedal Mikloš.

Zatiaľ ministerstvá, ktoré poslali SME odpovede, väčšinou nechceli povedať, čo uprednostnia.

„Na túto otázku budeme vedieť odpovedať až po uskutočnení analýzy a prehodnotení počtu zamestnancov a platov,“ povedala hovorkyňa ministerstva kultúry Eva Chudinová. Ministerstvo spravodlivosti vraj zvažuje rôzne alternatívy a ministerstvo dopravy mieni hľadať rezervy v oboch oblastiach. Zatiaľ iba ministerstvo práce hovorí, že bude prepúšťať.

„Pristúpime k znižovaniu stavu zamestnancov. Zároveň dôjde aj k reorganizácii jednotlivých útvarov, keďže náš úrad má priveľa riadiacich pracovníkov,“ tvrdí Andrea Devánová z mediálneho odboru ministerstva.

Priveľké náklady

Ak by sa ministerstvá a im podriadené organizácie rozhodli iba pre prepúšťanie, o prácu by prišlo do 15-tisíc zamestnancov. Štát by však mal jednorazové náklady pri vyplatení odstupného až do výšky piatich mesačných platov. Priemerný plat sa pritom podľa štátneho rozpočtu na tento rok pohybuje na úrovni 979 eur. Na odstupné by tak padlo zhruba 73 miliónov eur. Štát by musel počítať aj so zvýšenými nákladmi na podporu v nezamestnanosti. O koľko peňazí by išlo, nie je možné jednoducho vyčísliť, hovorí analytik Peter Goliaš z INEKO. Otázne by bolo, koľko by ostalo nezamestnaných a v akej štruktúre.

Goliaš je napriek tomu zástancom redukcie. „Budú síce počiatočné náklady, ale neskôr ušetria.“ Ak by prepúšťali od januára, ušetria za sedem mesiacov, keďže budú musieť vyplatiť päť odstupných platov. „V roku 2012 však ušetria už 12 mesačných platov,“ povedal Goliaš.

 Za vlády Fica úradníkov aj pribúdalo

Pred vyše tromi rokmi mali na príkaz vtedajšieho premiéra Roberta Fica prepustiť ministerstvá 20 percent úradníkov. Väčšinou neuposlúchli.

BRATISLAVA. Desaťpercentné šetrenie nákladov na úradníkov napríklad formou prepúšťania sú len  kozmetické úpravy. „Odporúčal by som konečne sa zamerať na vypracovanie systému hodnotenia výkonov v štátnej službe,“ hovorí Ľubomír Plai, odborník na štátnu službu.

To by bolo niečo, čo by mohlo podľa neho naozaj pomôcť. „Ak aj teraz prepustia 10 percent zamestnancov, na ďalší rok ich môžu postupne nabrať späť.“

Fico záväzok nesplnil

Podobne sa to stalo aj za vlády Roberta Fica. Vláda sa v októbri 2006 zaviazala znížiť počet zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií do konca roku 2007 o úctyhodných 20 percent.

„V skutočnosti zostal počet týchto zamestnancov ku koncu roku 2007 takmer nezmenený na úrovni necelých 153-tisíc a do konca roku 2009 sa znížil len na 146-tisíc, čo je oproti roku 2006 pokles len zhruba o štyri percentá,“ hovorí Goliaš. Dokazujú to aj čísla, ktoré poskytli SME niektoré ministerstvá.

„Tento záväzok nebol splnený, počet zamestnancov podľa schváleného rozpisu sa znížil o 2,44 percenta,“ povedala Eva Chudinová za ministerstvo kultúry.

Hoci ministerstvo spravodlivosti tvrdilo, že krátenie stavu zamestnancov o 20 percent splnilo, čísla hovoria o niečom inom. V roku 2006 pracovalo spolu na ministerstve, súdoch, v Centre právnej pomoci, Justičnej akadémii a  Inštitúte vzdelávania 5656 zamestnancov, v roku 2010 ich už je 5945.

Podobne je na tom aj ministerstvo školstva, ktoré tiež tvrdí, že splnilo záväzok 20-percentného šetrenia. Kým však priamo na ministerstve pracovalo pred štyrmi rokmi 340 ľudí, dnes ich je tam zamestnaných 476. Ministerstvo hospodárstva má o šesť percent ľudí viac ako v roku 2006 a ministerstvo práce a sociálnych vecí ich má viac o 14 percent.

Prepustili a znovu prijali

V niektorých ministerstvách sa stalo totiž presne to, že ak aj v roku 2007 prepúšťali, neskôr začali opäť naberať z rôznych dôvodov.

Nových zamestnancov potrebovali napríklad pre eurofondy. Dokazuje to aj príklad Úradu vlády, ktorý „znížil ku koncu roka 2007 stav zamestnancov o 20 percent“, no podľa viacerých uznesení vlády ho však zvýšil o 21 percent. Dôvodom malo byť napríklad riadenie štrukturálnych fondov.

 pondelok 9. 8. 2010 | Katarína Ragáčová

Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/5498362/miklos-ordinuje-uradnikom-dietu.html#ixzz0w8JbAceG

Šetriť treba začať od seba

Prepúšťanie úradníkov je v čase krízy a  šetrenia populárny krok. Previesť ho do praxe je však oveľa ťažšie, než sa zdá, a väčšina politikov zostane len pri sľuboch.

Vítaný zámer prepustiť nadbytočných zamestnancov v štátnej správe sa v podaní Ficovej vlády sparodoval. Napriek bojovému pokriku po voľbách v roku 2006 k ničomu nedošlo. Skôr naopak. V niektorých prípadoch počet úradníkov dokonca narástol so zdôvodnením, že tak si to vyžaduje obsluha eurofondov. Výsledok je taký, že v ich čerpaní sa Slovensko ocitlo na chvoste únie, byrokratický aparát sa nezoštíhlil, rozmohli sa však korupcia, klientelizmus a plytvanie. Pripomeňme políciou vyšetrovaný nástenkový tender či pilotné sociálne podniky. Tieto kauzy zostanú natrvalo prišpendlené na nástenke hanby.

Ako sa situácia vo verejných financiách zhoršovala pre krízu, ale rovnako aj neschopnosť a neochotu prispôsobovať verejné výdavky príjmom, vtedajší premiér Fico opakoval mantru, že vláda bude šetriť na štátnej spotrebe, nie na ľuďoch. Významná skupina ľudí v júnových voľbách však stratila trpezlivosť a aj z obáv pred gréckym vývojom ficovládu poslala do opozície.

Prepúšťanie úradníkov je, samozrejme, celosvetový evergreen, keď do verejných financií zavanú zlé časy, dlhy rastú, ale ochota uskromniť sa má podporu ľudí len potiaľ, pokiaľ sa škrty netýkajú priamo nich. Predstava, že byrokracia je miestom záhaľky a príživníctva, je opretá o mraky príkladov z vlastnej i sprostredkovanej skúsenosti a politici sa radi vezú na náladách „obyčajných ľudí".

Znížiť byrokraciu, ako ukazuje čerstvý výsledok Ficovej kompánie, však môže byť nesplniteľná úloha. Aby sa dala na konci volebného obdobia odfajknúť, koaliční poslanci a najmä členovia vlády musia mať dobré organizačné schopnosti a prehľad o tom, čo sa v ich rezorte deje či nedeje, ale malo by sa. Musia sa obrniť morálne a argumentačne proti premyslenej obrane byrokratov, ktorí sú na poukazovanie svojej dôležitosti perfektne vytrénovaní. A zároveň musia odolať pokušeniu, aby štátny aparát nerozšírili o svojich „bezprizorných" straníckych nominantov, rodinných príslušníkov a známych. Mazané úradnícke kádre len na to čakajú, kedy deklarácie o prepúšťaní nadbytočných ľudí nahradí tichá koaličná starosť o vlastnú vyhladnutú klientelu.

Ľubomír Plai, bývalý predseda Úradu pre štátnu službu, prezamestnanosť vo verejnej správe odhaduje na 30 percent. To je nepochybne nádejný potenciál pre verejné úspory. Reakcia ministra financií Ivan Mikloša na prezamestnanosť v podobe 10-percentného zníženia peňazí na mzdy pre zamestnancov štátnej správy s výnimkou učiteľov preto nie je len správna. Je to zároveň zásadný východiskový bod. Uznesenia o 20-percentnom prepúšťaní sú márnosť nad márnosť, pokiaľ nie je za nimi reálny ekonomický tlak.

Je na debatu, či nebolo vhodnejšie uzavrieť mzdový kohútik o 15 až 20 percent, aby kozmetické úpravy nahradil skutočný tlak na efektívnosť, ktorý si už všimne verejnosť. Možno by to noví ministri zvládli, aby štát s ešte menším počtom ľudí fungoval aspoň tak, ako funguje dnes, ak nie lepšie. No určite by nemal horšie. To by bol život úplne pod psa. Ako na Východe.

nedeľa 8. 8. 2010 22:00 | Ivan Štulajter

Čítajte viac: http://komentare.sme.sk/c/5498315/setrit-treba-zacat-od-seba.html#ixzz0w8Hhg5qZ

Koho ste to volili! Obyčajných diletantov.

SaS: Sloni v porceláne?
09.08.2010, 18:36  (aktualizované: 09.08.2010, 19:12)

Neprešli ani dva mesiace, odkedy 12 percent voličov odovzdalo hlas strane Sloboda a solidarita a Sulíkovcom sa už podarilo poriadne zviditeľniť. Vďaka Obyčajným ľuďom, neformálnemu štýlu predsedu strany alebo kontroverzným plánom s liberálnym domom, sa médiá denne venujú novej strane. Podľa politológov SaS za to vďačí najmä svojej politickej neskúsenosti.


Obyčajní ľudia majú neobyčajnú dohodu so Sulíkom

 30.07.2010, 11:56  (aktualizované: 30.07.2010, 19:06)

Sága Obyčajných ľudí pokračuje. Najnovšie vyplávala na povrch dohoda s Richardom Sulíkom, podľa ktorej do konca roka nezaložia vlastnú stranu. Potom by sa vraj vydali vlastnou cestou a tak či tak z poslaneckého klubu SaS vystúpili. V relácii Téma dňa to povedal Igor Matovič. Sulíkovci tvrdia, že o odchode z klubu ich dohoda nehovorila ani slovo. Podľa politológov ide o hazard so stabilitou krehkej koalície.


„Prečo na Slovensku neexistuje ľavicová inteligencia?“

 

Takúto otázku dostávam v posledných dňoch pomerne často. Po štyroch rokoch vlády strany so sociálnodemokratickou nálepkou si ľudia asi uvedomujú, že tu vlastne neexistovalo prepojenie politiky s nejakým intelektuálnym zázemím.

 Na Slovensku je to vôbec ťažké s intelektuálmi. Public intellectual v západnom slova zmysle tu neexistuje. Chýbajú ľudia so širokou škálou vedomostí relevantných pre verejnú politiku, ktorí by logicky a pútavo komunikovali a mali prirodzenú autoritu. Teda niečo ako dlho predstavoval Walter Lippmann v Spojených štátoch, Raymond Aron vo Francúzsku, či predstavuje Jürgen Habermas v Nemecku. To sú, pravda, len typické, populárne príklady, ale neexistujú ani variácie a odtiene.

Na druhej strane, áno, medzi intelektuálnou prácou kruhov, ktoré sa označujú za ľavicu a pravicou je určitý rozdiel. Existuje niekoľko centier, ktoré presadzujú „trh", „výber", privatizáciu. Sú zapojené do medzinárodných sietí. Propagujú autorov typu Hayek a Friedman. Ale majú aj určitý technokratický rozmer - slúžia ako fórum, kde sa diskutuje o konkrétnych politických mechanizmoch a inštitucionálnych usporiadaniach. Zhromažďujú dáta, produkujú ucelené texty na konkrétne témy verejnej politiky, vo verejnej sfére presadzujú určitý politický jazyk.

Na ľavici je skôr pusto. Píšu sa unavené články, ktoré buď niekoho osobne napádajú alebo používajú tie najzjednodušujúcejšie kauzálne mechanizmy, kde je na jednej strane imanentné zlo a na druhej obeť . Všetko je to tisíckrát prežuté a uzavreté do seba.

 Prečo je to tak?

V zásade sú tu tri príčiny. Po prvé, pravica má lepšiu materiálnu základňu. „Trhové" riešenia presadzuje nielen celý rad explicitne ideologických amerických inštútov s celosvetovým dosahom (Cato Institute, Heritage Foundation), ale veľký počet menej okato ideologických inštitúcií, ako Medzinárodný republikánsky inštitút (IRI) a podobne. Priamo aj nepriamo dotujú tie ideologicky „správne" aktivity. Navyše existuje tesné prepojenie medzi ideológiou a biznisom. Ak sa angažujete ideologicky, máte tiež podporu firiem a osobnú výhodu v tom, že sa pomerne ľahko zamestnáte.

To nie je len záležitosť Slovenska. Ešte vypuklejšie je to v Česku, kde „analytici" finančných inštitúcií ako Pavel Kohout (kedysi PPF) či David Marek (Patria Finance) robia ideológiu. Bývalý minister Vladimír Dlouhý, v 90. rokoch jeden z najvýraznejších „protrhových" ideológov, dodnes šokuje tým, že v rozhovoroch ukazuje, ako vlastne nevie nič o ničom. Ale je šéfom pobočky Goldman Sachs v ČR a určite si nežije zle.

Pravica pomerne ľahko rozposiela ľudí kade-tade po zahraničí na rôzne školenia, letné semináre či tance okolo spoločného ideologického ohňa typu konferencie Montpelerinskej spoločnosti. Nie je problém na Slovensko pozývať celebrity, ovenčené významnými akademickými titulmi, ktoré chodia po svete a propagujú privatizáciu či lásku k maloburžoáznemu pohľadu na svet.

Po druhé, ľavica to má vôbec ideovo v postkomunistickom priestore zložité. Nemôže sa opierať o tradície vyplývajúce z triedneho boja a o ustálenosť štruktúr a členstva. V podstate je stále tlačená do určitej konzervatívnej pozície, do obhajoby veľmi neurčitých „sociálnych výdobytkov", do toho, aby pôsobila ako brzda zmien. V takejto situácii treba byť značne inovatívny. Inak sa nejaká „ľavicovosť" či „sociálnosť" ľahko zvrháva do reakcionárskych postojov, do pudového odporu voči neznámemu jazyku, ľuďom, myšlienkam.

Po tretie, je to vec tvorby štruktúr. Na Slovensku „ľavica" vyrastala do značnej miery z detí funkcionárov strany, z radostných bývalých pionierov či szmákov. Je to rozdiel napríklad oproti Česku, kde pomáhali sociálnu demokraciu priamo alebo nepriamo obnovovať emigranti, navyše tu bola síca dávna, ale inšpirujúca predvojnová história strany.

Tieto tri prekážky samé osebe nie sú vážne, ale spolu tvoria určitý bludný kruh, ktorý treba aspoň na jednom mieste raz preseknúť.

 Pravicové think-tanky

Takže ako momentálne vyzerá súťaž politických myšlienok? Na pravici existuje hneď niekoľko pomerne aktívnych centier. Je tu inštitút INEKO. Ten sa najviac podobá nejakému neidologickému výskumnému (mini) inštitútu, zameranému najmä na technokratické výstupy. A v tomto robí kus dobrej práce.

Tá ideologickosť tu ale je, a preráža nielen tam, kde to je produktívne. Prejavuje sa okrem obsahu aj napríklad personálnymi prepojeniami. INEKO malo napríklad celkom zaujímavý projekt HESO, kde mal panel odborníkov hodnotiť ekonomické a sociálne opatrenia vlády. Projekt bol robený dosť poctivo a poskytoval veľmi peknú šancu na kontinuálny monitoring vládnej politiky. Bohužiaľ, väčšinu oslovených „odborníkov" vôbec nezaujímal technický rozbor daných tém. Komentovali, často veľmi primitívnym jazykom, čo všetko je v štáte zlé, s podtónom, že zlé je všetko „socialistické".

Potom je tu niekoľo o dosť explicitnejšie propagandistických inštitútov. Dlhé roky dominovala Nadácia F. A. Hayeka, dnes médiá milujú najmä s Pentou prepojený INESS.

Oveľa viac technicky zameraný je Health Policy Institute, škodoradostne občas nazývaný aj Health Penta Institute. Pokrývajú zdravotnícku problematiku a dosť profesionálne. Práca je pomerne technická, často s čiastočne nezávislou oponentúrou.Na druhej strane fakty sa interpretujú pomerne manipulatívne, aby bolo jasné, ktoré riešenia sú jedine správne.

Do tohto okruhu treba čiastočne zaradiť aj zdanlivo neideologické inštitúcie typu Nadácia Pontis, Transparency International a podobne. Pohybujú sa okolo nich ľudia, ktorí zdieľajú určitý „americký" (v zmysle americkými mocenskými špičkami preferovaný) pohľad na svet, personálne sú prepojené s pravým spektrom.

 Ľavicová odpoveď

A druhá strana? Smer má vytvorený inštitút ASA (Analýzy-Stratégie-Alternatívy). Pohľad na webstránku je tragikomický. Pod honosne znejúcou záložkou Odborné kolégiá sa skrýva úctyhodný zoznam. Ale ďalej, ako po zoznam sa už nepreklikáte. Samozrejme, žiadne kolégiá v reále neexistujú. Čo takto si pozrieť nejaké Analýzy? Hm, sú tu tri texty. Sumár štatistiky príjmov domácností z údajov ŠÚ SR. A dva texty od Ľuboša Blahu z roku 2006, jeden oslavuje nástup Smeru, druhý zdupáva pod zem predošlú vládu.

ASA po celý čas svojho fungovania nerobí nič iné okrem organizovania občasných prednášok a diskusií. V poslednom čase spája sily s iným diskusným klubom, Klubom Nového slova. Úprimne povedané, tieto diskusie sú neuveriteľne tristné. Vojdete do miestnosti, kde sedí 30-40 ľudí s vekovým priemerom 70 rokov - a to teraz, bohužiaľ, nepreháňam. Diskusie sú v štýle „dobre to táto vláda tým Maďarom povedala... veď toto, nie je možné, aby si tu médiá len do svojho vlastného... teda, sú aj dobrí novinári... ide predsa o ľudí". S výnimkou, ak sa podarí zorganizovať niečo, kam prídu aj „mladí", ako napríklad minuloročnú diskusiu o budúcnosti ľavice. Potom je to rovnaká úroveň diskusie, len vekový priemer je nižší.

Najaktívnejšia je asi slovenská pobočka Friedrich Ebert Stiftung, veď má peniaze z nemeckej centrály. Ale opäť ide len o organizovanie rozvláčnych diskusií.

Brigita Schmögnerová kedysi založila Proforum, ale to je tiež diskusné fórum, ktoré teraz svoje aktivity spája s Ebertom.

Okrem toho sa diskusie sústreďujú najmä okolo časopisu Slovo. Je to pokračovateľ Nového slova, časopisu s vcelkou úctyhodnou históriou, ktorý ale koncom 90. rokov prestal vychádzať. Najnovšie tiež okolo portálu JeToTak.sk. Slovo je už niekoľko mesiacov pod nadvládou smerákov, takže mládež sa dnes sústreďuje najmä okolo spomínaného JeToTak.

Mimochodom, humorná vsuvka: ak už spomíname Smer, má nejaké ideové periodikum? Podľa mňa ideovú podstatu Smeru celkom dobre reprezentuje Literárny týždenník (veď bol aj na slovenské pomery relatívne štedro podporovaný Maďaričovým ministerstvom kultúry). Čo sa Smeru týka, ak odlepíme sociálnodemokratickú nálepku strany, vidíme špecifickú zmes sociálneho konzervativizmu.  A neostrý, ufrázovaný jazyk niekdajšej socialistickej nomenklatúry, upotené reakcionárstvo voči veľkému svetu, mimoriadne agresívne naladenie, to všetko ponúka aj spomínaný časopis. A bizarné, bizarné texty. Marián Tkáč dokazuje, že Slovania dokázali tráviť mlieko skôr ako ostatné etnické rodiny. A poznali písmo pred Feničanmi!!! Kto neverí, nie je Slovák. Oplatí sa týmto plátkom si občas pre zábavu zalistovať...

Pravdaže, nechcem tvrdiť, že vo výstupe spomínaných centier, diskusných klubov a médií sa nenájde vôbec nič, čo by stálo za pozornosť. Sú tu svetlé chvíľky, ASA má občas zaujímavého hosťa, Slovo napriek útrpne kakabusovskému pohľadu na svet a pózovitej intelektuálnosti prinášalo v minulosti aj zaujímavé veci. Aj Literárny týždenník sa občas vráti k svojej pôvodnej misii a informuje... o literatúre.

Ale môj skratkovitý opis, bohužiaľ, situáciu pomerne presne vystihuje.

 Obraz ľavicového intelektuála: „Ale je to pekný príbeh, nie?"

Je to vlastne veľká irónia. Modernizácia Slovenska v 20. storočí je tesne spätá s ľavicovými intelektuálmi, napojenými zvyčajne na Husáka.

Nástup obrodenej ľavice po roku 1989 nebol na prvý pohľad zlý. SDĽ mala mladé tváre, na čele s Petrom Weissom. Pomerne veľkú a spoločensky aktívnu Mladú demokratickú ľavicu.

Bohužiaľ, pod povrchom sa toho dialo žalostne málo. Nulová snaha o technokratickú diskusiu, o sebavzdelávanie.

Prístup mladých funkcionárov k životu pekne vystihuje jedna moja príhoda z týchto rokov. Na akomsi mládežníckom posedení, kde sa najmä recitovali básne, sa začalo diskutovať o zodpovednosti voči spoločnosti, o vzdelávaní a podobne. Jeden nemenovaný vtedy zaslúžilý mládežník začal rozprávať motivačnú historku. V Nemecku bol pred vojnou vysokoškolský profesor, ktorého mali jeho študenti nesmierne radi. Po nástupe Hitlera k moci si študenti uvedomili, že ich profesorovi so židovskou krvou hrozí nebezpečenstvo. A tak ho, čiastočne s nasadením vlastného života, prepašovali za hranice. Pointa: tento profesor sa napokon po rôznych peripetiách dostal do Ameriky, kde sa stal slávnym a dostal Nobelovu cenu. A to všetko vďaka nezištnej pomoci jeho úžasných študentov. Bol to... Albert Einstein.

Nastalo pietne ticho, ktoré prerušila len moja polohlasná veta: „Braňo, to znie síce dojímavo, ale historicky to vôbec nesedí."

Dotyčný úplne nevzrušene prehodil: „Vážne? Ale je to pekný príbeh, nie?"

Nuž, a takto to pokračuje dodnes. Vymýšľajú sa príbehy. Intelektuál sa ráno poškrabká na maličkých guľkách a poobede vyprodukuje nejaký článok o zlom kapitalizme. Obyčajne na úrovni, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani študent strednej školy. Týmto ľuďom je putňa, či je niečo pravda alebo nie, podstatné sú hyperboly typu „toto desaťročie sa nieslo v duchu najzúrivejšieho neoliberálneho besnenia, aké malo do obdobia pred dvadsiatimi rokmi obdobu jedine v krajinách tretieho sveta".

Pre takéhoto „intelektuála" je charakteristické patologické oddeľovanie sa od reality. Prípomína mi to také tie trinásťročné decká, ktoré chodia na karate a naozaj veria, že sú, vďaka morálnej čistote a tajomstvám v podstate zjaveným len im, neprekonateľnými bojovníkmi. Tínedžer podvedome tuší, že prvá facka na ulici by mu jeho konštrukciu zrútila, ale k tej pri troche opatrnosti nikdy nedôjde a ostane mentálnym panicom naveky.

Tak, ako mentálne mladulinký ľavicový intelektuál. Nezaujíma ho verejná politika, mechanika vládnutia. Čo s aktívnou politikou trhu práce? So sociálnymi službami? S reorganizáciou školstva? No, hm, ehm... v Šanghaji pracujú v továrňach deti! (Nepracujú? No, ale niekde určite pracujú a to je zlé!)

Pracuje sa so sfetišizovanými nálepkami, reálny chod spoločnosti je irelevantný. Podstatné je raz za desať rokov ísť na demonštráciu proti platenému školstvu.

Ak by si takýto ľavicový intelektuál kupoval auto, nezaujíma sa o výkon, o spotrebu. Kúpi hocičo. Stačí, ak mu to predtým premaľujete na červeno.

Úprimne povedané, nemôžem úplne vylúčiť, že neexistuje auto, pravé ľavicové auto, napríklad tridsaťročný wartburg, ktoré napríklad opravíte čisto pôsobením ideologicky správneho postoja : )  Ale skôr o tom pochybujem. Ale súdruh si to myslí. Súdruh v to verí. Postoj prebije všetko. Výsledok je taký, že intelektuálna úroveň momentálnej „ľavice" je na úrovni okresných fukncionárov strany pred Novembrom alebo zhulených pseudomarxistov zo západných univerzít. Pracuje v nálepkách a klišé. Ak sa nedá určiť, či je inflácia ľavicová alebo pravicová, je v koncoch.

 Ostane to takto?

Zdravá spoločnosť nepotrebuje „pravicu" a „ľavicu". Potrebuje kritickosť, budovanie súdnosti. Ono, to rozdelenie na pravicu a ľavicu je v intelektuálnej sfére v zásade dosť hlúpa barlička. Ale v politickej aréne má určitý zmysel.

Ak to postavíme takto, Slovensko potrebuje ľavicových intelektuálov z troch dôvodov. Po prvé, kvôli kritike buržoáznej etiky a životného štýlu. Po druhé, na to, aby sa zapájali do diskusií o konkrétnych mechanizmoch vládnutia. O tvorbe hospodárskej, zdravotnej, sociálnej politiky, reforme verejnej správy a podobne. Po tretie, ľavicovú inteligenciu treba aj na tvorbu určitej vízie spoločnosti. Nie plagátového obrazu vysnenej spoločnosti, ale určitého abstraktného pojmu pozitívnej budúcnosti.

Časť „ľavice", ktorá sa takto sama nálepkuje, je nepoužiteľná. Jednoducho, ak chcete meniť svet, nedá sa to robiť s ľuďmi, ktorí ho meniť vlastne nechcú.

V skutočnosti sa týmto ale vôbec netreba trápiť. V tejto chvíli je dôležité priťahovať k progresívnym pozíciám nových ľudí. Ľudí, ktorým možno ideologické nálepky nič nehovoria, len proste majú záujem o bohatú, kritickú verejnú diskusiu. Pretože dôležitá je tá.

A hádam raz dospejeme k stavu, že sa na Slovensku nájde dosť progresívnych mladých ľudí, ktorí sa namiesto vydeseného štekania hocikedy zapoja do technických diskusií na odborných fórach. A zároveň budú cieľavedome pripravovať peknú, lepšiu budúcnosť pre krajinu, postavenú na poctivej politickej práci a kreatívnych riešeniach.

TO by bol naozaj pekný príbeh : )

 

,



Čítajte viac: http://draxler.blog.sme.sk/c/234422/Preco-na-Slovensku-neexistuje-lavicova-inteligencia.html#ixzz0tVBH1e6T